Koľajiská

  Bál som sa pustiť do tvorby vlastného plánu lebo som sa bál geometrie. Takto
  som si vybral jeden plán a už len doplnil čo bolo treba podľa mojej predstavy.
  Keďže mám koľajisko v izbe kde som sám, nemusel som si robiť starosti
  s priestorom či s mechanizmom na jeho sklápanie a pod.

Po dlhom čase som sa dostal k dokončeniu koľajiska. Začal som pomaličky dokupovať zvieratká na železnicu. Do zbierky sa pridali srnky a jelene. Zapasoval som ich k tunelovému portálu. Kde sa pasú a občas ich vyruší prechod vlaku.

Práce na koľajisku je stále dosť, ďalším krokom k jeho zveľaďovaniu bolo potrebné vytvoriť imitáciu zaštrkovaného lôžka koľají. Ako som spomínal v I. dieli, pod koľaje som podlepoval mirelonovú samolepiacu pásku o hrúbke 2mm, aby bola koľaj vyššie položená a nemuselo sa zbytočne aj pod pražce sypať štrk a baviť sa s vyrovnávaním.

Od prvého dielu publikovaných prác na nasej web stránke z môjho koľajiska už uplynulo zopár mesiacov, nebudem sa tajiť, že to bolo aj vyše roka. Koľajisko som síce prerábal, ale ako som plánoval riadiť koľajisko analógovo, pracoval som na izolovaných úsekoch v staniciach, depe a šírej trati.

  Rozhodol som sa pre kompletné prerobenie mojej modelovej železnice, hlavne po dlhšom prehováraní kamaráta a spolutvorcu tohto webu, ktorý mal už dávnejšie na mňa s týmto búdu ušitú a ukrýval nákres novej železnice v šuflíku.

Nápad postaviť si koľajisko s krajinkou ma pochytil po tom, ako som na internete objavil fotografie a obrázky modelovej železnice.

Nemáte doma  veľa miesta na koľajisko? Prinášame Vám jeden pohľad na  nové malé koľajisko. Ako väčšina z nás modelárov nie je "spokojných" s tým čo dosiahne a chce to daľej zdokonaľovať , tak aj v mojom prípade som prerobil od základu staré koľajisko.

Začiatky mojej stavby modelovej železnice siahajú niekde okolo roku 1996 kedy som nastúpil na strednú školu, ktorá bola celkovo zameraná na železnicu. Tam som stretol zopár maniakov čo sa ”bavia s vláčikmi”, celkom mi to začalo voňať, tak som rozmýšľal čo s tým idem robiť.

Ďalším krokom k zveľaďovaniu nového koľajiska sa stalo depo. V prvoplánovom projekte bolo riešené depo systémom rotundy, ktorá je maximálne efektívna vzhľadom na menšie priestorové nároky a vzniknuté kapacity odstavných koľají. Samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou rotundy je točňa, bez ktorej by to ani nebolo funkčné.

Keď má človek málo miesta, tak sa snaží urobiť na malom veľa. Snažil som sa aj ja o to. Neviem čí sa mi to podarilo, veď lúdia čo to videli sú s tým spokojný, ale ja ako modelár nie (to je choroba modelára).