Prerobenie koľajiska IV. Diel – DEPO

Ďalším krokom k zveľaďovaniu nového koľajiska sa stalo depo. V prvoplánovom projekte bolo riešené depo systémom rotundy, ktorá je maximálne efektívna vzhľadom na menšie priestorové nároky a vzniknuté kapacity odstavných koľají. Samozrejme, neodmysliteľnou súčasťou rotundy je točňa, bez ktorej by to ani nebolo funkčné. Nakoľko sa ceny toční pohybujú v nie celkom rozumných cenách, rozhodol som sa pre vlastné zhotovenie si takejto točne. Technologicky som zvolil typ tzv. kĺbovej točne. Jej konštrukcia je riešená systémom mostovky, vzájomne spojenou na strednom čape kĺbom. Každá polovica je uložená na stredovom čape a na nosnej vencovej koľaji. Lokomotíva sa nemusí dostať presne do rovnovážnej polohy. Dĺžka otáčavej časti je 200 mm. Čo by malo postačovať aj pre pary so samostatným tendrom.

Prvé skúšky správnosti (ešte neopracované oblúky otáčavej časti)

Pohon je zostrojený zo stavebnice Merkur sady v 2.2. Ktorá obsahuje jednak motorček a celkom postačujúci počet koliesok a dielov na sprevodovanie krútiaceho momentu z motorčeka na točňu. Podarilo sa mi dosiahnuť otočenie 360° za 46 sekúnd, čo si myslím, že je celkom postačujúce, ani rýchle ani pomalé. Keďže sa mi podarilo na prvý šup spojiť prevod s točňou a po menších testoch už nezostávalo nič iné, ako ju osadiť na svoje miesto do koľajiska, čoho som sa dosť obával, ale obavy museli ísť bokom. Po krátkej maturite s vymeriavaním úchytov a vystredením to sadlo na svoje miesto.

Po osadení a čiastočnom zaštrkovaní koľají a točňového prstenca.

Stále to nie je ono, niečo tomu chýbalo, tak som sa pokúšal o „sadenie“ trávy a vytváranie štrkových skládok. Detailovať sa bude neskoršie, zatiaľ práce fungujú „nahrubo“. Momentálne to pre zakomponovanie do celkového systému postačuje, pre zistenie či sa nenachádzajú rôzne rušivé miesta, ktoré by asi nechcel nikto na svojom koľajisku, občas sa prerábajú veci aj na niekoľko krát. Nuž, výsledok je odplatený... :).

Asi takto to zatiaľ vyzerá...