Prerobenie koľajiska III. diel.

Práce na koľajisku je stále dosť, ďalším krokom k jeho zveľaďovaniu bolo potrebné vytvoriť imitáciu zaštrkovaného lôžka koľají. Ako som spomínal v I. dieli, pod koľaje som podlepoval mirelonovú samolepiacu pásku o hrúbke 2mm, aby bola koľaj vyššie položená a nemuselo sa zbytočne aj pod pražce sypať štrk a baviť sa s vyrovnávaním. Tu stačilo už len položiť koľaj, prichytiť ju klinčekmi a začať zasýpať a tvarovať štrk do tvaru podložia. Po zasypaní a vytvarovaní stačí štrk zakvapkávať nariedeným disperzným lepidlom. Lepidlo si nariedime v pomere cca 1:1 s vodou, do ktorej pridáme zopár kvapiek saponátu pre lepšiu priepustnosť lepidla štrkom aj do spodnejších častí. Veľkou výhodou je aj to, že ak natrafíme na koľajisku po zaštrkovaní na nejakú chybu a je za potreby koľaj nejakým spôsobom upraviť, či už presunúť, takýmto spôsobom zaštrkované podložie sa dá bez námahy a škôd na podvaloch bez problémov odstrániť.

Keď som zaštrkovával prvý krát, lepidlo som neriedil a pri zamieňaní koľají starých za nové som sa riadne natrápil, kým som odstránil starý zvršok. Použil som našu metódu zaštrkovania . Ako náhle som mal prevádzkyschopné koľajisko, pustil som sa do tvorby krajinky. Po menších úvahách, ako by to mohlo vyzerať, som si všimol, že v hornej časti krajinky je akosi pusto a až príliš nezáživne rovno. Do oblúka som teda zapracoval tunel, kde vstupy sú riešené samostatnými portálmi a výstup tvorí spoločný dvojkoľajový portál. Tunelom vedú teda dve koľaje, z ktorých je len jedna prevádzkyschopná, druhá je následkom odstránenia spätnej slučky nefunkčná. Na nej plánujem modelovo zobraziť práce na výstavbe novej koľaje. Podštrkovaná je teda len zo spodnej časti, ako keby bola práve položená na podložie. Kopec je modelovaný na hrubo kartónovými rebrami, na ktoré som pomocou tavnej pištole prilepil plastovú sieťovinu. Tu som skúšal nový typ modelovania terénu, kde som na sieťovinu naliepal namočené kúsky krepového papiera do disperzného lepidla riedeného čistou vodou v pomere 1:1. Oproti pôvodne používaným „sadrovým obväzom“, ktoré sa namáčali do sadry a priliepali na sieťovinu. Bola to babravá robota a hlavne musela byť dobrá konzistencia sadrovej hmoty, ktorá ale trvala krátky čas, pretože veľmi rýchlo zasychala. Na mnou vytvorenú „škrupinu“ budem následne nanášať sadrovú hmotu a dotvarovávať terén. Medzi časom sa začali zatrávňovacie práce. Ako sa chodievalo a chodí sa po stretnutiach modelárov, tak sa mi zapáčila statická tráva, že o ničom inom ako o nej som nechcel počuť. Kolega si zadovážil pomôcku na statickú trávu a pustili sme sa do práce. Pre začiatok sme „vysadili“ len časť trávnatej plochy, ale aj ten kúsok vraví za všetko. Je to proste nádhera. Ešte zopár detailov a nebude to mať chyby. Však sa na to pozrite:)...

Galéria koľajiska III.