Prerobenie koľajiska II. diel alias DIGITALIZÁCIA.

Od prvého dielu publikovaných prác na nasej web stránke z môjho koľajiska už uplynulo zopár mesiacov, nebudem sa tajiť, že to bolo aj vyše roka. Koľajisko som síce prerábal, ale ako som plánoval riadiť koľajisko analógovo, pracoval som na izolovaných úsekoch v staniciach, depe a šírej trati. Už sa to blížilo k zdarnému koncu, až prišiel okamih, ktorý zmenil celú koncepciu. Jedného dňa, keď som testoval koľajisko došlo ku chybe, ktorá skratovala celé koľajisko. Poodpájal som všetky úseky ktoré som sa snažil v ten deň sprevádzkovať a všetky možné aj nemožné možnosti a to som elektrotechnik, nuž neporadil som si. Niekoľkodňová práca vyšla na vnivoč. Čo s tým idem robiť? Pomyslel som si. Boli dve riešenia, to najjednoduchšie že sa na to vykašlem, lenže to by mi časom zase nedalo a ani niekoľkým ľudom, hlavne kamarátovi, ktorý ma „dokopal“ do novej verzie s ktorým vám prinášame na našu spoločnú stránku občasné novinky. Nuž a tá druhá bola možnosť digitalizácie, s čím som nemal vtedy ani páru ako to funguje čo k tomu treba a pod. Začal som zbierať informácie, našťastie na internete je o tom kopec informácií, síce poväčšinou zahraničných modelárov, ale aspoň som si trocha oprášil angličtinu:). Začiatky neboli dvakrát ružové, keď som postupne prichádzal na to, koľko treba peniažkov na samotné zariadenie, dekodéry... Chodil som na rôzne fóra, kde ma ešte usmernili, že ak chcem fungovať digitálne, musím vymeniť aj koľaje. V staniciach som mal položené ešte staré „U“ koľajivo a výhybky. Ku výdavkom pribudla ďalšia položka. Ale čo už, keď človek niečo chce, čo s tým narobí, ako sa vraví, keď ju miluješ nieje čo riešiť. Pôvodný plán som musel upraviť, použiť len nevyhnutné množstvo výhybiek a odstrániť kopec slepých koľají a takisto odstrániť tzv. spätnú alebo vratnú slučku. Existuje na to zariadenie, ktoré to automaticky prepína, lenže ako som to prekombinovával, musel by som použiť dva tieto moduly a to som radšej od takého riešenia ustúpil. Najskôr som vytrhal staré koľaje a výhybky a začal pokladať nové podľa upraveného plánu. Súbežne s tým, som zbieral informácie o systéme DCC jeho možnostiach, chodil som po výstavách hlavne modulových koľajísk videl ako rozprávkovo to jazdí a robil konkurz aké zariadenie na ovládanie zakúpim, aby bol dobrý pomer cena/ponúkané možnosti. Na trhu je niekoľko výrobcov, dokonca som natrafil aj na stránku, kde sú ponúkané informácie na amatérske zostavenie si vlastnej centrály a ovládania. Aj to bola veľká výzva, ale som to nejako pustil stranou, že to by bolo asi východisko z veľkej núdze. Čoraz častejšie som počúval a čítal o Intellibox-e, jeho predaj zatiaľ u nás nieje. Čo v ČR má svojho distribútora. Veľkou výhodou je už to, že poskytuje dva na sebe nezávislé ovládače, pracuje so všetkými najčastejšie používanými systémami a disponuje s množstvom možností čo sa dá naň pripojiť, cez zbernice s88, LocoNet, loko myš Lokmaus, programovacia koľaj a samozrejme PC rozhranie cez RS232 (sériový port). Popri všetkom som natrafil ešte aj na simulátor, na ktorom sa dá vyskúšať jeho prehľadné a jednoduché ovládanie. Definitívne som sa rozhodol pre Intellibox od fa. Uhlenbrock. Tento výrobca avizoval uvedenie na trh koncom roku 2008 novú, síce trocha funkciovo oklieštenú verziu pod označením Basic za polovičnú cenu, mal ale všetky funkcie, ktoré som ja potreboval na ovládanie koľajiska. Medzi tým sa mi ponúklo kúpiť starší typ Intellibox-u 65000, tento disponuje s viacerými funkciami naviac ako je model Basic, ani som neváhal. Basic nemá napríklad možnosť postaviť si vlakovú cestu, čiže ovládať aj výhybky. Ja momentálne výhybky plánujem ovládať analógovo, z pultu ale časom by som chcel prejsť a doplniť ich o výhybkové dekodéry. Staršie lokomotívy, hlavne z produkcie BTTB som musel rozpredať, ich prerobenie na spoľahlivejšie vozidlá fungujúce na DCC systéme by bolo dosť neefektívne a aj čo sa týka do modelového prevedenia boli skôr ako hračkárske. Pokúšal som sa o prerobenie niektorých lokomotív, vymenil som motorček, čo by teoreticky malo stačiť, ale omyl. Staré ťažkopádne prevody a zberacie zariadenia sa s digitálom nechcú kamarátiť. Čo by som chcel na záver pre vás ktorí ešte stále váhate alebo sa obávate možných komplikácií odkázať. Je to, že nieje nad digitálne ovládanie. Možno stále vám nepasujú vysoké nadobúdacie náklady, ale nieje to celkom tak. Ak mám pravdu povedať, ako tak sa mocem okolo modelovej železnice v rámci možností cca 12 rokov, stále som špekuloval ako by to mohlo byť čo naj a keby som to všetko mal zosumarizovať do čísla, radšej nie. A ani ja som nechcel ani počuť o dig. ovládaní. Dúfam, že vám aj toto pomôže sa rozhodnúť:).
Galéria koľajiska II.