Prerobenie koľajiska I.diel

  Rozhodol som sa pre kompletné prerobenie mojej modelovej železnice, hlavne po dlhšom prehováraní kamaráta a spolutvorcu tohto webu, ktorý mal už dávnejšie na mňa s týmto búdu ušitú a ukrýval nákres novej železnice v šuflíku. Takže by som vám rád niečo o tom ako to zatiaľ vyzerá a ako to doteraz prebiehalo priblížil v textovej a obrázkovej dokumentácii. Jedným z hlavných dôvodov bola nízka efektivita samostatnej prevádzky, čo spočívalo v tom, že mohl jazdiť len jeden rušeň, či už sám alebo s vozňami. Časom mi pribudli k predchádzajúcim rušňom T435.040 /hektor/, CC-7139, 810.xxx-xx, BR: 231003 a 331xxx ďalšie ako T334.0617/rosnička/, T679.2002 /ragulin/ a naposledy najnovšie 200.610-4 DB menší nemecký posunovací rušeň. Všetko bolo napojené na jeden zdroj napätia a neboli porobené žiadne izolované úseky pre to aby mohlo jazdiť viac súprav naraz. Aj keď by sa to dalo upraviť aj na existujúcej železničke, bolo by to asi viac času na prerobenie ako nová výstavba. Zvažoval som či sa pustím do riešenia ovládania v tejto dobe veľmi populárnym digitalom, čo je veľmi zaujímavý a spoľahlivý spôsob ovládania riadenia jazdy a ovládacích prvkov. Lenže musel by som nakúpiť kompletne nové koľajisko a výhybky pre tento systém. Čo nie je a isto by nebolo lacné pre moju železnicu. Preto som sa rozhodol pre starý, nie veľmi dobrý, ale postačujúci analógový systém s množstvom izolovaných úsekov. Stačilo mi dokúpiť len zopár výhybiek a koľají. Tak som sa pustil do demontáže budov, koľaji a terénnych úprav už starej železnice, samozrejme že mi toho bolo ľúto, pretože som to postupne budoval niekoľko rokov. Popri tom som sa zase v kútiku duše tešil na novú a lepšiu železničku. Nový plán bol navrhnutý na rozmerovo pôvodný rám, takže bolo o robotu menej s realizáciou nového koľajiska. Samotný plán obsahoval množstvo prevýšení.
Na začiatku sme pomocou 8mm preglejky a zopár dosiek skonštruovali hrubú črtu diela pod samotné koľajisko, čo zabralo veľa času. Tu sme sa veľmi radi držali pravidla dvakrát meraj a raz rež. Čo modelári nielenže dobre poznajú, ale sa tým aj občas riadia. Po úspešnom namontovaní všetkých dielov sme začali provizórne skladať koľaje aby sme si jeho budúcu podobu mohli prekresliť na podklad. Pre uľahčenie práce a ušetrenie hlavne času a štrku sme použili na samotné zvýšenie mirelon-ovú pásku, ktorá je v hrúbke 2mm a vynikajúco sa s ňou pracuje. Farba samotnej pásky je veľmi dobrá a pekne splýva so zvrškom. Používa sa na zalepenie spojov izolácie rúr v kúrenárskom obore. Dá sa kúpiť v každom obchode zaoberajúcim sa predajom vodárskych potrieb. Jej šírku sme si upravili pre modelovú veľkosť TT, čo nám vychádzala polovičná šírka z originálu. Bočné hrany už stačilo len potrieť lepidlom pre použitie do stavebných zmesí a posypať samotným štrkom zodpovedajúcej veľkosti. Samotný efekt je výborný. Na takto upravený podklad už stačilo len umiestniť koľajivo a ďalší z krokov bol krokom za vytúženým cieľom. Nakoľko som mal už vyskúšanú kombináciu nový profil flexi koľajnice spolu so starým , ktoré boli na rovných a dlhších úsekoch, tak som dokúpil aj pre chýbajúce časti ďalšie profilové koľaje, ktoré sme použili práve na súvislé úseky. Na rad prišla tvorba kopcov a samotnej krajinky. Časti, ktoré budú ako podklad pre nalepenie trávnatého podkladu som natrel na zeleno, pretože aby sa nemusela na viac krát naliepať trávnatá imitácia. Pre samotnú realizáciu krajinky, teda hlavne kopcov a tunelov sme zvolili spôsob pomocou kartónovej konštrukcie, čo sa nahrubo vyskladal kopec, spevnil sa drevenými špajdľami a spoje sa lepili pomocou tavnej pištole na silikónové tyčinky. Na predpripravenú konštrukciu sa takisto pomocou tavnej pištole prichytila sieťka, ktorá sa používa na okná ako ochrana proti nepríjemnému hmyzu, alebo v prípade možnosti sa dá použiť aj nejaká staršia a hlavne nepotrebná záclona. Táto sieťka nám umožňuje na ňu naniesť rôzne typy hmôt s ktorými sa nám najlepšie pracuje pri tvorbe terénu samostatného. Najdlhší tunel sme tvorili pomocou modelárskej sádry, lenže pri použití tejto technológie je potrebné ešte aj obväzy. Pretože samotné nanášanie na sieťku bez tejto pomoci by nám časť prekvapkala na druhú stranu a aj na koľaje, je treba použiť obväzy ktoré sa nastrihajú na 15-20 cm časti a namáčajú sa do sádrovej hmoty kde musí byť čo najsúvislejšia vrstva, takéto diely prikladáme postupne na sieťku a poprípade dotvarujeme nejaké detaily. Skúsim tvorbu samotného terénu ešte aj pomocou hmoty, s ktorou som pracoval aj na predchádzajúcej krajinke a bol som s tým veľmi spokojný. Postup zostáva rovnaký až k pripevneniu sieťky na kartóny vystužené špajdľami, potom už len stačí nanášať hmotu a tvarovať detaily. O úspešnosti tejto technológie vás budem informovať hlavne foto dokumentáciou, kedy si budete môcť porovnať výsledný efekt, čo bude v najbližšom čase, nakoľko teraz som sa pustil do sprevádzkovania elektrických komponentov ako sú výhybky a izolované úseky. Čaká ma aj vyriešiť menší problém s javom, ktorý sa na koľajiskách sem tam vyskytuje a nazýva sa spätná slučka. Čo to znamená? Na styku dvoch koľajníc je odlišná polarita trakčného napätia. Vzniká na koľajiskách, kde je spravený efekt pre otočenie súpravy, kedy súprava príde v opačnom smere ako bola vyslaná, nie ako v klasickom kruhovom pohybe. K tomuto problému, sa venuje vo väčšine starších publikáciách väčšina autorov. Riešenie tejto situácie na mojom koľajisku čaká zatiaľ len na riešenie a dúfam, že to čoskoro vyriešim a budem môcť vás o tom oboznámiť, ako sa mi to podarilo. Prajem vám úspešnú stavbu vášho koľajiska, a ak náhodou o tom len snívate a uvažujete, tak dúfam že vám to pomôže pri skorom rozhodnutí že sa do toho s chuťou pustíte.